Čistenie

Čistenie je proces umývania povrchu za účelom odstránenia viditeľných nečistôt, mastnoty, špiny a prachu. Na čistenie sa používa voda a rôzne typy detergentov. Čistenie prispieva k odstráneniu určitého počtu mikroorganizmov, nezanecháva však povrch hygienicky čistý, resp. sterilný.

Detergent

Detergent je prípravok, alebo látka, ktorá má výrazné čistiace účinky a veľmi dobre rozpúšťa mastné látky, napr. saponát. Detergenty teda sú chemické čistiace prostriedky.

Dezinfekcia

Dezinfekcia je proces alebo činnosť, ktorej cieľom je likvidácia čo najväčšieho počtu choroboplodných alebo nežiaducich mikroorganizmov. Používajú sa pri tom fyzikálne i chemické prostriedky.

Polymérová dezinfekcia

Polymérová dezinfekcia je revolučný viacúčelový dezinfekčný prípravok na báze dvoch aktívnych látok. Polymér –PHMG (Polyhexamethylen-guanidin chlorid) a N-alkyl (C12-C16) dimethyl benzyl ammonium chlorid, patriaci do skupiny kvarter amóniových zlúčenín, tzv. KAZ. Spojením týchto 2 látok vzniká roztok, ktorý má aj pri nízkych koncentráciách veľmi silný dezinfekčný účinok. Zo základnej látky sa vyrábajú všetky bezchlórové polymérové dezinfekčné prípravky POLYMPT®.

Polymér

Polymér je látka pozostávajúca z molekúl jedného alebo viacerých druhov atómov alebo skupín spojených navzájom v tak veľkom počte, že rada fyzikálnych a chemických vlastností tejto látky sa nezmení pridaním alebo odobratím jednej alebo niekoľkých konštitučných jednotiek. Polyméry typicky vznikajú polymerizáciou alebo polykondenzáciou. Obvykle je ako „polymér“ označovaný molekulový systém, zložený z veľkého počtu atómov, viazaných chemickými väzbami do dlhých reťazcov.

PHMG

PHMG je syntetický polyelektrolit na báze guanidinových väzieb. Jedná sa o novo vyvinutý viacúčelový katiónový polymér, ktorý sa používa ako dezinfekčný prostriedok – vysoko efektívny baktericíd, virucíd, fungicíd. Neobsahuje toxické látky a nie je dráždivý. Úspešne sa používa v zdravotníctve, textilnom priemysle, potravinárskom priemysle a v oblasti úpravy a hygienického zabezpečenia vôd a povrchov.

Kvartérne amóniové zlúčeniny  (KAZ)

Kvartérne amóniové zlúčeniny sú najdôležitejšou skupinou povrchovo aktívnych látok, ktoré vykazujú silné dezinfekčné účinky. Od klasických mydiel sa líšia tým, že aktívnou časťou molekuly je katión, preto sa tiež nazývajú katiónaktívne alebo invertné mydlá.

Koronavírusy

Koronavírusy sú obalené RNA vírusy, prenášajúce sa najmä medzi zvieratami. Vylúčený nie je ich prenos zo zvieraťa na človeka a následne z človeka na človeka. Spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. Väčšinou sa jedná o nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Za svoje pomenovanie vďačia špicatým výbežkom na svojom obale pripomínajúcich korunu.    

Ľudské koronavírusy

Ľudské koronavírusy sa delia na alfa a beta koronavírusy a spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. Vyvolávajú nezávažné hnačkové ochorenia alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest (nádchy). Niektoré sú však nebezpečné a vyvolávajú ochorenia s ťažkým priebehom, neraz končiaci aj smrťou. Identifikovaných je 7 typov.

Bežné ľudské koronavírusy

  1. 229E (alfa koronavírus)
  2. NL63 (alfa koronavírus)
  3. OC43 (beta koronavírus)
  4. HKU1 (beta koronavírus)

Ostatné (závažné) ľudské koronavírusy

5. MERS-CoV (beta koronavírus spôsobujúci MERS
6. SARS-CoV (beta koronavírus spôsobujúci SARS
7. SARS-CoV-2 (koronavírus spôsobujúci COVID-19)

COVID-19

COVID-19 je závažné respiračné ochorenie, ktoré spôsobuje ľudský koronavírus SARS-CoV-2. V roku 2020 spôsobil pandémiu.  Veľká väčšina chorých má príznaky do 12 dní od dňa infekcie. COVID-19 sa prejavuje horúčkou, slabosťou, ťažkosťami s dýchaním, kašľom, vyskytuje sa sa aj strata chuti a čuchu. Väčšina pacientov má ľahký priebeh, podobný prechladnutiu. Pacienti s ťažším priebehom, so zápalom pľúc vyžadujú hospitalizáciu, u niektorých sa rozvinie syndróm akútnej dychovej tiesne a obojstranným zápalom pľúc, ktorý komplikuje aj prehnaná imunitná odpoveď, tzv. cytokínová búrka. Vírus v tele sa detekuje za pomoci qPCR testov, resp. antigénových testov.

qRT-PCR testy na COVID-19

Test je založený na detekcii genetického materiálu vírusu. Skratka RT-PCR znamená polymerázovú reťazovú reakciu s reverznou transkripciou.  Po výtere z nosohltana sa materiál musí spracovať  laboratórne, a preto celý proces od odobratia vzorky až po výsledok trvá minimálne niekoľko hodín. PCR diagnostika momentálne predstavuje najspoľahlivejšiu možnosť stanovenia vírusu. 

Antigénové testy na COVID-19 

Tento typ testov je založený na stanovení bielkoviny, ktorá sa nachádza v obale vírusu. Sú citlivé v čase, keď je množstvo vírusu v sliznici nosa a hrdla najvyššie, t.j. 3-5 dní od nástupu prejavov ochorenia. Takisto ako pri PCR teste sa vzorka odoberá z nosohltana. Veľkou výhodou oproti PCR diagnostike je rýchlosť stanovenia výsledku, ktorá je približne do 15 minút. 

Protilátkové testy na COVID-19 

Pri týchto testoch sa stanovujú protilátky proti vírusu, ktoré vytvára imunitný systém organizmu v rámci obrannej reakcie na prítomnosť vírusu (resp. jeho antigénov) v tele. Spustenie obrany organizmu trvá istý čas, preto protilátky (najskôr IgM, neskôr IgG) je možné stanoviť až po niekoľkých dňoch od prvých príznakov ochorenia. Vzorka sa odoberá najčastejšie z krvi pacienta a výsledok je známy do niekoľkých minút.

Antigény a protilátky 

Veľa ľudí si zamieňa pojem antigén a protilátka. Antigén je telu cudzia látka a je ním napr. aj peľová častica, toxín alebo bielkovina na povrchu vírusu atď. Antigén vyvoláva tvorbu protilátok, resp. vyvoláva imunitnú odpoveď (napr. zápal, resp. tvorba protilátok). Antigénové testy sa používajú na detekciu antigénov. V prípade antigénových testov na COVID-19 sa detekuje bielkovina na povrchu obalu vírusu SARS-CoV-2, ktorá je pre naho špecifická. Keďže antigén je súčasťou vírusu, z jeho detekcie je možné usúdiť aj prítomnosť samotného vírusu. Protilátka je bielkovina, ktorá vzniká za účelom identifikácie a následnej eliminácie antigénu (cudzích elementov v tele). Protilátkové testy sa používajú na detekciu protilátok v krvi. Zvyčajne sa detekujú 2 typy protilátok a to: krátkodobé (slizničné, IgM) a dlhodobé (ochranné, IgG). Protilátkovým testom sa teda neurčuje priamo prítomnosť vírusu v tele.